Cesta na oltár
História a súčasný stav procesu blahorečenia rodiny Ulmovcov
Etapa blahorečenia na diecéznej úrovni
Dňa 29. septembra 1994 sa v Pelpline (Poľsko) konalo prvé zasadnutie diecézneho šetrenia v súvislosti s Božím služobníkom o. Henrykom Szumanom a 121 spoločníkmi, údajnými mučeníkmi z druhej svetovej vojny. Túto veľkú skupinu mučeníkov tvorili diecézni kňazi, rehoľníci, rehoľné sestry a laici zo siedmich diecéz a dvanástich rehoľných kongregácií v Poľsku. Všetci zomreli rukami nemeckých okupantov. Položili svoje životy za vieru na rôznych miestach v Poľsku, ale aj mimo Poľska, napríklad v koncentračných táboroch Dachau, Sachsenhausen, Mittelbau či Buchenwald. Do tejto skupiny bola zaradená aj celá rodina Ulmovcov, ktorá bola zavraždená rukami nemeckých žandárov 24. marca 1944 v Markowej. V priebehu vyšetrovania, pre nedostatok potrebných dôkazov, sa počet tejto veľkej skupiny údajných mučeníkov druhej svetovej vojny znížil z počtu 121 na 88 osôb.
S cieľom zhromaždiť svedecké výpovede a dokumentáciu, týkajúcu sa údajného mučeníctva rodiny Ulmovcov, sa v arcidiecéze Przemyśl latinského obradu, od 17. septembra 2003 do 25. apríla 2008 uskutočnila diecézna fáza beatifikačného procesu. Proces, týkajúci sa celej skupiny 89 údajných mučeníkov z druhej svetovej vojny, sa skončil slávením posledného zasadnutia, ktoré sa konalo 24. mája 2011 v Pelpline.
Dokumenty, zhromaždené v tejto fáze procesu blahorečenia, boli následne odovzdané vatikánskej Kongregácii (teraz už Dikastériu) pre kauzy svätých. Tieto dokumenty tvorilo 115 zväzkov. Tým sa začala druhá etapa procesu, tzv. rímska fáza. Po formálnom otvorení dokumentov zaslaných Kongregácii a kontrole dodržiavania pravidiel na diecéznej úrovni, vydalo 10. mája 2013 vatikánske dikastérium dekrét o právoplatnosti, ktorým uznalo dôkazovú hodnotu materiálu, zhromaždeného počas diecéznej fázy.
Individuálny proces blahorečenia
Vzhľadom na stále rastúcu povesť mučeníctva, ktorej sa tešila rodina Ulmovcov, a s cieľom ešte viac zdôrazniť príklad ich života a tragickej smrti, arcibiskup Adam Szal, przemyšlský metropolita latinského obradu, 31. januára 2017 požiadal Dikastérium pre kauzy svätých, aby z procesu Božieho služobníka Henryka Szumana a 88 spoločníkov vylúčila prípad Božích služobníkov Jozefa a Viktórie Ulmovcov a ich siedmich detí. Dikastérium Svätej stolice svojím reskriptom z 20. februára 2017 tejto žiadosti vyhovelo. Začal sa tak nový a nezávislý proces, ktorý odvtedy vedie arcidiecéza Przemyśl latinského obradu.
Nesie tento názov:
Proces blahorečenia alebo vyhlásenie za mučeníkov Božích služobníkov Jozefa Ulmu a Viktórie Ulmovej, Manželov, a 7 Spoločníkov, ich Detí, ktorí boli údajne zabití z nenávisti voči Viere (+1944).
V júli 2020, bolo dokončené Positio s cieľom preukázať prítomnosť všetkých konštitutívnych prvkov mučeníctva, ako ho chápe Katolícka cirkev. Mučeníctvo je: dobrovoľne prijatá smrť, vytrpená pre vieru v Krista alebo pre praktizovanie nejakej inej čnosti vo vzťahu k Bohu (Benedikt XIV.).
Po dokončení Positio o mučeníctve rodiny Ulmovcov, 16. februára 2021, sa stalo predmetom hodnotenia po historickej stránke (siedmimi konzultormi historikov).
Positio bolo následne prerokované z teologického hľadiska deviatimi konzultormi teológmi, 22. februára 2022. Závery a hodnotenie členov oboch komisií priniesli pozitívny výsledok.
Komplexné, takisto pozitívne, hodnotenie prípadu, vykonali kardináli a biskupi – členovia Dikastéria pre kauzy svätých, dňa 6. decembra 2022.
Závery kardinálov a biskupov – s vynesením verdiktu – predložil prefekt Dikastéria pre kauzy svätých kardinál Marcello Semeraro, Svätému Otcovi Františkovi na konečné schválenie. Stalo sa tak počas audiencie u Svätého Otca 17. decembra 2022.
Rozhodnutím pápeža Františka, ktorý poveril dikastérium zverejniť príslušný dekrét o mučeníctve, sa ukončil proces cesty na oltár rodiny Ulmovcov, ktorý sa začal 24. marca 1944 v Markowej.
Autor: o. Witold Burda